Skupina mladých nadšencov pod vedením doc. Miroslava Svobody sa podujala objasniť dôležitú otázku, ktorá je v súčasnosti predmetom mnohých sporov v oblasti obhospodarovania horských smrečín. Podľa tradičnej paradigmy je za prirodzený označovaný maloplošný rozpad lesa a následná obnova s prevahou smrekového zmladenia, kým veľkoplošný rozpad je pokladaný skôr za známku narušenia stability v ekosystéme.
Rozsiahla štúdia z rumunských pralesov však poopravuje tradične prijímané predstavy, pretože v krajinnom meradle sa disturbancie ukázali ako vysoko variabilné z hľadiska sily i rozsahu postihovaného územia. Vo výsledkoch je dokumentované nielen maloplošné, ale tiež stredno-rozsahové a veľkoplošné narušenie porastu.
Na základe štúdie dostupnej literatúry vedci predpokladajú, že hlavným disturbančným činiteľom bol vietor. Medzi ďalšie časté a pravdepodobné dôvody patrí hlavne oslabenie jedincov parazitickými hubami, pri ktorom sa porasty stávajú náchylnejšími na poškodenie kôrovcom či nárazmi vetra.
Závery z rumunských pohorí Calimani a Giumalau možno vztiahnuť i na stredoeurópske lesy, kvôli obdobným klimatickým podmienkam a disturbančnej dynamike. Takýto rozsiahly prieskum na krajinnej škále by však v našich končinách nebolo možné uskutočniť, z dôvodu neprítomnosti rozsiahlych prirodzených lesov a pralesných spoločenstiev na našom území. Veď v koľkých našich lesoch nájdeme pri potulke 300 ročné smreky, s dlhou históriu vpísanou do pásma letokruhov…?
Pre lesného hospodára z toho plynie hlavný záver, že prirodzené horské smrečiny nepozostávajú z rovnovekých porastov a taktiež môžeme za prirodzenú označiť širokú škálu narušenia porastov – od úmrtia jednotlivca po 10-20 ha rozsiahle územia. Na cyklus lesa by sme preto radšej mali hľadieť ako na dynamický proces ovplyvnený mnohými stanovištnými a biotickými faktormi než ako na schému, ktorú “dobrý” les musí nasledovať…
prof. Ing. Miroslav Svoboda, Ph.D. (*1977)
Vyštudoval lesníctvo na Fakultě lesnické a dřevařské ČZU v Prahe. Na docenta v obore Ekologie sa habilitoval v roku 2009, v súčasnosti pôsobí ako vedúci novovzniknutej katedry ekologie lesa na FLD.
Spracovala: Zuzana Michalová